Reklama
Reklama
Reklama
Páči sa Vám tento web? Budeme veľmi radi, ak pridáte hodnotenie +1

Delenie oblakov a oblačnosti - ako určiť správny typ mraku

Pridat.eu

 

Oblaky sa rozdeľujú podľa morfologickej klasifikácie na desať základných druhov. Tu uvádzame ich prehľad vrátane fotografií pre lepšiu predstavu. Hovorovo sa niekedy miesto správneho termínu oblaky používa nesprávne slovo mraky.

 

 

Altocumulus – vysoká kopa – Ac

„Menšie alebo väčšie skupiny alebo vrstvy oblakov farby bielej alebo šedej, poprípade biele a šedé, ktoré majú vlastné tiene; skladajú sa z malých oblačných častí a sú podobné vlnám, okruhliakom alebo okrúhlym kameňom a pod., ktoré môžu byť buď navzájom oddelené, alebo môžu tvoriť súvislú plochu. Často majú čiastočne vláknitý alebo rozplývavý vzhľad. Zdanlivá veľkosť jednotlivých pravidelne usporiadaných častí oblaku býva 1° - 5° priestorového uhla“.

Tieto oblaky stredného poschodia, z ktorých zvyčajne nevypadávajú zrážky, sú zložené väčšinou z vodných kvapiek. Pri veľmi nízkych teplotách sa však môžu vyskytovať aj ľadové kryštály, pričom za priaznivých podmienok vznikajú halové javy. Často je možné pri tejto oblačnosti pozorovať aj korónu alebo irizáciu. Ac majú veľmi premenlivú priesvitnosť a môžu byť spojené s vyvinutou turbulenciou. Najčastejšie sa vyskytujú vo výškach 3 – 6 km a ich hrúbka je okolo 300 m.  

Altocumulus

 

Altostratus – vysoká sloha – As

„Sivastá alebo modravá oblačná plocha alebo vrstva so štruktúrou vláknitou či rebrovitou alebo bez viditeľnej štruktúry, pokrýva úplne alebo čiastočne oblohu, je taká tenká, že miestami sú viditeľné aspoň obrysy Slnka akoby za matným sklom. Halové javy sa nevyskytujú“.

As tvoria vodné kvapôčky a ľadové kryštály, môže zároveň obsahovať aj dažďové kvapky a snehové vločky. Ide o vertikálne mohutný oblak stredného poschodia (často má niekoľko vrstiev), ktorého horná hranica však môže siahať až do vysokého poschodia. Len v jeho najtenších častiach možno rozoznať polohu Slnka (Altostratus translucidus). As môže plynule prechádzať až do oblaku Nimbostratus (znížením spodnej základne). Zrážky z neho môžu vypadávať príležitostne, avšak nedosahujú zemský povrch (virga).

 

Altostratus

 

Cirrocumulus – riasová kopa – Cc

„Tenké, menšie alebo väčšie skupiny alebo vrstvy bielych oblakov bez vlastného tieňa, zložené z veľmi malých častí v podobe zrniek alebo vlniek a pod. Tieto jednotlivé časti môžu byť buď navzájom oddelené, alebo môžu spolu súvisieť a sú viac-menej pravidelne usporiadané. Zdanlivá veľkosť jednotlivých častí väčšinou nepresahuje 1° priestorového uhla (zodpovedá približne uhlu, pod akým vidíme šírku malíčka pri natiahnutom ramene)“.

Z týchto oblakov tvorených ľadovými kryštálikmi tiež nevypadávajú zrážky. Sú vždy dostatočne priesvitné pre určenie polohy Slnka alebo Mesiaca. Niekedy je možné pri tejto oblačnosti pozorovať korónu alebo irizáciu. Výška základne je z povrchu Zeme ťažko určiteľná, ale odhaduje sa na 7 – 10 km. Hrúbka Cc spravidla činí 200 – 400 m.



Cirrocumulus

 

Cirrostratus – riasová sloha – Cs

„Priesvitný belavý závoj oblakov, vzhľadu vláknitého alebo hladkého, ktorý úplne alebo čiastočne zakrýva oblohu a umožňuje vznikať halovým javom“.

Sú tvorené ľadovými kryštálmi. Závoje týchto oblakov sú také tenké, že predmety na zemi vrhajú tiene a Slnko je viditeľné. Veľmi často pri nich vznikajú halové javy. Cirrostratus môže zmohutnieť a transformovať sa na Altostratus.



Cirrostratus

 

Cirrus – riasa– Ci

„Vzájomne oddelené obláčiky v podobe jemných vlákien alebo bielych, poprípade prevažne bielych plôšok alebo úzkych pruhov. Tieto oblaky majú vláknitý vzhľad a hodvábny lesk, prípadne oboje“.

Cirry sú oblaky vysokého poschodia, z ktorých nevypadávajú zrážky. Sú tvorené ľadovými kryštálmi. Môžu sa pri nich pozorovať optické halové javy, vzhľadom na malú rozlohu oblakov tohto druhu sa však halo takmer nikdy neobjaví v podobe celého uzatvoreného kruhu. Prítomnosť tejto oblačnosti môže byť spojená jednak s približujúcim sa teplým frontom a výškovým jet-streamom. Zvyčajne sa objavujú vo výškach nad 6 km.



Cirrus

 

Cumulonimbus – dažďová kopa – Cb

„Mohutný a hustý oblak veľmi značného vertikálneho rozsahu v podobe hôr alebo obrovských veží. Aspoň časť jeho vrcholu je zvyčajne hladká, vláknitá alebo rebrovitá a takmer vždy sploštená; táto časť sa často rozširuje do podoby nákovy alebo do širokého chocholu. Pod základňou oblaku, obvykle veľmi tmavou, sa často vyskytujú nízke roztrhané oblaky, ktoré môžu, ale nemusia s oblakom súvisieť, a zrážky (niekedy ako virga)“.

Tento zrážkový oblak je kumulus s najväčším vertikálnym vývojom. V spodnej časti ho tvoria vodné kvapôčky, smerom nahor sa skupenstvo vody postupne mení na ľadové kryštáliky v hornej časti. Zrážky z neho vypadávajú vo forme prehánok, prívalových dažďov aj krupobitia, ktoré nezriedka sprevádza charakteristické bleskové výboje. S Cb je obvykle spojený aj silný nárazovitý vietor. Spodná základňa oblaku sa pohybuje v rozmedzí 600 – 1500 m.



Cumulonimbus

 

Cumulus – kopa– Cu

„Osamotené oblaky, obvykle husté a s ostro ohraničenými obrysmi, vyvíjajúce sa smerom nahor v podobe kôp, kopúl alebo veží; ich horná časť má často podobu karfiolu. Časti oblaku ožiarené Slnkom bývajú najčastejšie žiarivo biele; základňa oblaku býva pomerne tmavá a takmer vodorovná. Niekedy sú Cu roztrhané“.

Ide o kvapalný oblak, z ktorého obvykle nevypadávajú zrážky. To platí pre odrody malého a stredného vertikálneho rozsahu Cu humilis (kopovitý oblak pekného počasia) a Cu mediocris. Pri väčšej vyvinutosti, kedy sa horná hranica Cu dostane nad nulovú izotermu, môžu začať vypadávať slabé zrážky v podobe prehánok, toto sa deje pri odrode Cu congestus. V kumuloch je značná turbulencia a prevládajú v nich vzostupné pohyby s rýchlosťami 5 – 7 m/s. Spodná základňa Cu je obvykle vo výške okolo 1000 - 1500 m (v južných oblastiach môže byť aj v 2000 m). Spodná základňa Cu congestus je obvykle vo výške 600 – 1000 m a vrcholy dosahujú 4 – 5 km, kde kvapôčky menia svoje skupenstvo na ľadové kryštáliky. V Cu congestus je turbulencia ešte silnejšia, vzostupné pohyby dosahujú rýchlosť 10 – 15 m/s.



Cumulus



Nimbostratus –dažďová sloha – Ns

„Sivá, často tmavá oblačná vrstva, ktorá má vplyvom vypadávania viac-menej trvalých dažďových alebo snehových zrážok matný vzhľad; zrážky väčšinou dosahujú zem. Vrstva je všade tak hustá, že poloha Slnka nie je viditeľná. Pod touto vrstvou sa často vyskytujú nízke roztrhané oblaky, ktoré môžu, ale nemusia s vrstvou súvisieť.“  

Tento zmiešaný oblak s veľkou vertikálnou mohutnosťou zakrýva celú oblohu a môžu z neho vypadávať plošne veľmi rozsiahle dažďové aj snehové zrážky. Spodná základňa Ns sa môže nachádzať vo výške 300 – 600 m (nízke poschodie) a horná hranica môže zasahovať až do vysokého poschodia, jeho vertikálna mohutnosť sa teda pohybuje od niekoľkých stoviek metrov po niekoľko kilometrov.



Nimbostratus

 



Stratocumulus – slohová kupa – Sc

„Sivé alebo belavé, poprípade šedé a belavé, menšie alebo väčšie skupiny alebo vrstvy oblakov, ktoré takmer vždy majú tmavé miesta; oblak sa skladá z častí podobných dlaždiciam, okruhliakom – okrúhlym kameňom a pod., má vzhľad nevláknitý (s výnimkou zvláštneho prípadu „virga“). Jednotlivé časti oblaku buď spolu súvisia alebo môžu byť oddelené; ich zdanlivá veľkosť je väčšia než 5° priestorového uhla“.  

Tento oblak nízkeho poschodia môže byť natoľko hustý, že úplne zakryje Slnko alebo Mesiac. Základňa Sc sa obvykle nachádza vo výškach 300 – 1500 m nad zemským povrchom. Zrážky z neho vypadávajú len občas.



Stratocumulus



Stratus – sloha – St

„Oblačná vrstva, obvykle sivá, s úplne jednotvárnou základňou, z ktorej vypadáva mrholenie, ľadové ihličky alebo snehové zrná. Ak presvitá vrstvou oblakov Stratus Slnko, sú jeho obrysy zreteľne viditeľné. Stratus nespôsobuje vznik halových javov, iba ak v prípadoch veľmi nízkych teplôt. Niekedy sa tento oblak vyskytuje v podobe roztrhaných chuchvalcov“.

Tento oblak nízkeho poschodia sa skladá z malých vodných kvapôčok, ale pri veľmi nízkych teplotách to môžu byť aj ľadové častice. Hustý Stratus zakrýva Slnko alebo Mesiac, zrážky z Nimbostratu najčastejšie vypadávajú v podobe mrholenia. Spodná základňa sa väčšinou pohybuje do 600 m, častejšie pod 300 m, ale môže byť pozorovaná až do výšky 1200 m. Vertikálna mohutnosť St často nepresahuje 600 m, ale Ns môže zasahovať až do stredného poschodia. 

Stratus

Odoberajte aktuálne články


Aktuálne články môžete odoberať prostredníctvom RSS.
Správy môžete tiež pridať na svoj Add to Google
Reklama


Viac

Oblačnosť a jej určovanie

V tomto článku sa oboznámime s meteorologickými pojmami oblaky a oblačnosť. Hovorovo sa niekedy namiesto správneho termínu oblaky používa... více

Zvláštne typy oblakov - sopečné, priemyslové, perleťové a nočné svietiace oblaky

Základní dělení oblačnosti najdete v článku Dělení oblaků. V tomto článku se věnujeme zvláštním typům oblačnosti, která vzniká... více

Výška spodní a horní hranice oblačnosti

Výška spodní základny oblačnosti Výška spodní základny oblaků je vzdálenost spodní hranice oblaků od zemského povrchu. Měří se v... více

Druhy oblaků - oblaka nízkého, středního a vysokého patra

Při určování druhu oblačnosti je možné určovat charakteristiky, jako je typ, tvar, odrůda a případně zvláštnosti oblačnosti. Druh... více




Počasie na Váš e-mail

E-maily sú bez reklamy a bez spamu



Odhlásiť newsletter

Reklama


Odporučte nás svojim priateľom



Lunárny kalendár

  • 28.10.
  • 04.11.
  • 10.11.
  • 18.11.