Reklama
Reklama
Reklama
Páči sa Vám tento web? Budeme veľmi radi, ak pridáte hodnotenie +1

Oblačnosť a jej určovanie

Pridat.eu

V tomto článku sa oboznámime s meteorologickými pojmami oblaky a oblačnosť. Hovorovo sa niekedy namiesto správneho termínu oblaky používa nesprávne slovo mraky. Tu uvádzame obecnú definíciu oblačnosti, jej rozdelenie a klasifikáciu.


Oblačnosť

S oblakmi sa každý z nás stretáva každodenne. Väčšina populácie ich chápe ako rôzne tvarovanú bielu až tmavosivú hmotu, ktorá vrhá tiene na krajinu a občas z nej zaprší alebo zasneží.

Pri dôkladnejšom skúmaní však môžeme zistiť, že niektoré typy oblakov sú spojené s konkrétnou meteorologickou situáciou a naopak že za istého počasia na nebi určitý oblak neuvidíme.

Svetová meteorologická organizácia oblak odborne definuje takto: „Je to viditeľná sústava nepatrných častíc vody alebo ľadu, poprípade oboch, v ovzduší. Táto sústava môže obsahovať zároveň aj väčšie častice vody alebo ľadu a tiež iné častice pochádzajúce napríklad z priemyslových exhalácií, dymu alebo prachu.“

Oblačnosť vzniká rôznymi pochodmi v atmosfére za odlišných podmienok. Každá kombinácia okolností vedie k oblaku iného vzhľadu a štruktúry, ktorých je veľké množstvo. Na zjednodušenie sa oblaky triedia, klasifikujú. Základné tri kritériá klasifikácie oblakov sú: morfologické, kedy záleží na vzhľade a výške oblaku, genetické, kedy sa posudzujú podmienky vzniku oblaku a jeho ďalší vývoj, a mikrofyzikálne, kde hlavnú rolu hrá zloženie.

Na oblaky sa v bežnej praxi nazerá predovšetkým z morfologického hľadiska. Prvý, kto odbornej verejnosti predložil kľúč ku klasifikácii oblakov, bol v roku 1803 anglický chemik Luke Howard (1772-1864). Popísal tvary najbežnejších oblakov latinsky, napríklad rozľahlé oblačné pásmo nazval stratus (vrstva, sloha), hustý oblak nízkeho poschodia je cumulus (kopa), chumáčiky vo výškach cirrus (riasa, prameň vlasov), dažďový oblak nimbus. Všetky tieto názvy je možné veľmi dobre kombinovať, čo umožňuje určovať väčšie množstvo špecifických oblakov. Tento systém mal veľký úspech (Johann Wolfgang Goethe dokonca venoval Howardovi a jeho klasifikácii štyri básne) a ihneď bol prijatý ako oficiálny. Všetky dnešné systémy triedenia oblakov vychádzajú z Howardovho systému, hoci sú už s drobnými úpravami alebo doplneniami.



Rozdelenie oblačnosti

Morfologická klasifikácia oblakov

V súčasnosti sa držíme zavedenej morfologickej klasifikácie, ako je zverejnená a používaná v tzv. Medzinárodnom atlase oblakov [11] vydanom Svetovou meteorologickou organizáciou. Základom tejto medzinárodnej klasifikácie oblakov je nasledujúcich desať druhov:

- Cirrus

- Cirrocumulus

- Cirrostratus

- Altocumulus

- Altostratus

- Nimbostratus

- Stratus

- Stratocumulus

- Cumulus

- Cumolonimbus

pri ktorých je možné ďalej rozoznávať tvary, odrody a zvláštnosti a sprievodné javy i materské oblaky.

Priradenie tvarov, odrôd, zvláštností a sprievodných javov i materských oblakov jednotlivým druhom oblakov podľa medzinárodnej klasifikácie oblakov [8]

 

druhy

tvary

odrody

zvláštnosti a sprievodné javy

materské oblaky

         

Cc

stratiformis, lenticularis, castelanus, floccus

undulatus, lacunosus

virga, mamma

-

Cs

fibratus, nebulosus

duplicatus, undulatus

-

Cc, Cb

Ac

stratiformis, lenticularis, castelanus, floccus

translucidus, perlucidus, opacus, duplicatus, undulatus, radiatus, lacunosus

virga, mamma

Cu, Cb

As

-

translucidus, opacus, duplicatus, undulatus, radiatus

virga, praecipitatio, pannus, mamma

As, Cb

Ns

-

-

praecipitatio, virga, pannus

Cu, Cb

Sc

stratiformis, lenticularis, castelanus

translucidus, perlucidus, opacus, duplicatus, undulatus, radiatus, lacunosus

mamma, virga, praecipitatio,

As, Ns, Cu, Cb

St

nebulosus, fractus

opacus, translucidus, undulatus

praecipitatio

Ns, Cu, Cb

Cu

humilis, mediocris, congestus, fractus

radiatus

pileus, velum, virga, praecipitatio, arcus, pannus, tuba

Ac, Sc

Cb

calvus, capilatus

-

praecipitatio, virga, pannus, incus, mamma, pileus, velum, arcus, tuba

Ac, As, Ns, Sc, Cu

 

Na základe najčastejšej výšky výskytu jednotlivých druhov nad zemským povrchom je možné atmosféru rozdeliť na tzv. výšková poschodia:

- vysoké

- stredné

- nízke

 

Genetická klasifikácia oblakov

Pôvodcom triedenia oblakov na základe rozboru fyzikálnych podmienok ich vzniku je nemecký meteorológ Georg Stüve (1888-1935). Svojou klasifikáciou oblakov sa snažil postihnúť súvislosť štruktúry a tvaru vznikajúcej oblačnosti a fyzikálnych pochodov na atmosférických frontoch a vo vzduchových hmotách.

V 20. a 30. rokoch 20. storočia Stüve rozdelil oblaky na tri základné triedy, ktoré sú pomocou vedľajšieho triedenia rozdelené podľa procesov vedúcich k ich vzniku. Takto navrhnuté delenie bolo následne doplnené a rozšírené ďalšími autormi. Súčasná podoba genetickej klasifikácie je uvedená v tabuľke.

 

Hlavná genetická trieda

Vedľajšie triedenie

Spôsob vzniku

Oblaky vznikajúce mimo miesto výskytu

oblaky zložené z kvapalných alebo pevných elementov

vypadávaním oblačných elementov

oblaky zložené z kryštálov

-

Oblaky vznikajúce v mieste výskytu

konvekčné oblaky

termickou konvekciou v priamom styku s termickými prúdmi nad zemou

konvekciou vo vyšších hladinách zdvíhaním vzdušnej hmoty

 

dynamickou konvekciou

 

advekčné oblaky

aktívnym stúpaním po inverznej ploche

pasívnym stúpaním po inverznej ploche

stúpaním po výklznej ploche

stúpaním pod výklznou plochou

 


oblaky vzniknuté zdvíhaním

 

pôsobením výstupného prúdu v Cu

pôsobením výstupného prúdu súčasne s advekciou

vznikajúce pôsobením výstupného prúdu v Cb

zdvíhaním vrstiev na výklznej ploche

miešaním na stykovej ploche teplých a vlhkých vzduchových hmôt s chladnejšími

oblaky vzniknuté turbulenciou v prízemnej vrstve

vyparovaním vody zo zrážok

pri takmer adiabatickom teplotnom zvrstvení

oblaky vzniknuté vyžarovaním

radiačným vyžarovaním tepla

radiačným vyžarovaním tepla súčasne s konvekciou

oblaky vznikajúce orograficky

oblaky vzniknuté v horských oblastiach

núteným výstupom po náveternej strane hôr

prelievaním vlhkého vzduchu cez vrcholky hôr

vlnovým prúdením na záveternej strane hôr

oblaky vzniknuté nad pobrežím zmenou trenia vzduchu

-

oblaky vzniknuté rozdielnymi teplotnými vlastnosťami pôdy

-

 

Vzhľadom na to, že veľká časť tvarov a odrôd môže vznikať kombináciou viacerých procesov, bol by popis všetkých možných kombinácií zložitý a neprehľadný. Z tohto dôvodu sa genetická klasifikácia oblakov v praxi príliš nepoužíva. Z iného pohľadu zas ale znalosť pochodov a procesov v atmosfére a miestnych geografických podmienok je dobrým základom pre predpoveď vzniku a ďalšieho vývoja oblačnosti.

 

Ďalšie možnosti rozdelenia oblačnosti

Popri uvedených klasifikáciách je možné oblačnosť jednoducho deliť aj z iných hľadísk. Vždy závisí od spôsobu a cieľa použitia danej klasifikácie. Jednou možnosťou je delenie na oblačnosť kopovitú (Cu, Cb, Sc, Ac, Cc), kam patria oblaky s vertikálnym vývojom, ktorých hlavným predpokladom pre vznik je termická konvekcia (rýchlosť výstupných pohybov dosahuje až 70 m/s v Cb) a turbulentná výmena pri instabilnom zvrstvení atmosféry.

Na druhej strane vrstevnatá oblačnosť (napr. St, Ns, As, Cs, Ci) vzniká predovšetkým usporiadaným výstupným pohybom teplého vzduchu, ktorý má rýchlosť len okolo niekoľkých cm/s.

Doplňujúcim rozdelením oblakov môže ďalej byť rozdelenie na zrážkové a nezrážkové, pri tomto prístupe sa hodnotí, či zrážky dosahujú zemský povrch alebo nie.

 

Zvláštne druhy oblačnosti


Pri vymenovaní a rozdeľovaní oblačnosti je dôležité spomenúť aj oblaky, ktoré z nejakého dôvodu nesplňujú zaradenie k jednotlivým druhom, a to jednak výškou, kde sú pozorované, či spôsobom vzniku. Medzi tieto je možné zahrnúť nasledujúce oblaky.

Stratosférické a mezosférické oblaky

- Perleťové oblaky

- Nočné svietiace oblaky

 

Zvláštne oblaky

- Kelvinovy-Helmholzovy oblaky

 


Umelé oblaky

- Kondenzační pruhy

- Pyrocumulus

- Priemyslové oblaky

- Oblaky zo sopečných erupcií

 

 

 

Pozorovanie oblačnosti

Na to, aby sme mohli dobre a čo najpresnejšie analyzovať aktuálny stav počasia z hľadiska oblačnosti, sú na meteorologických staniciach merané alebo pozorované dôležité prvky a javy oblačnosti. Pri popise oblačnosti sa obvykle uvádza druh a množstvo oblačnosti, výška spodnej základne oblačnosti, poprípade výška hornej hranice oblačnosti.

- Druh oblačnosti


- Množstvo oblačnosti

 

- Výška spodnej základne oblačnosti

 

- Výška hornej hranice oblačnosti

Odoberajte aktuálne články


Aktuálne články môžete odoberať prostredníctvom RSS.
Správy môžete tiež pridať na svoj Add to Google
Reklama


Viac

Delenie oblakov a oblačnosti - ako určiť správny typ mraku

Oblaky sa rozdeľujú podľa morfologickej klasifikácie na desať základných druhov. Tu uvádzame ich prehľad vrátane fotografií pre lepšiu... více

Zvláštne typy oblakov - sopečné, priemyslové, perleťové a nočné svietiace oblaky

Základní dělení oblačnosti najdete v článku Dělení oblaků. V tomto článku se věnujeme zvláštním typům oblačnosti, která vzniká... více

Výška spodní a horní hranice oblačnosti

Výška spodní základny oblačnosti Výška spodní základny oblaků je vzdálenost spodní hranice oblaků od zemského povrchu. Měří se v... více

Druhy oblaků - oblaka nízkého, středního a vysokého patra

Při určování druhu oblačnosti je možné určovat charakteristiky, jako je typ, tvar, odrůda a případně zvláštnosti oblačnosti. Druh... více




Počasie na Váš e-mail

E-maily sú bez reklamy a bez spamu



Odhlásiť newsletter

Reklama


Odporučte nás svojim priateľom



Lunárny kalendár

  • zítra
  • 23.11.
  • 30.11.
  • 07.12.